11 sexuálnych porúch a ich príznaky

Klasifikácia sexuálnych porúch

1. Poruchy pohlavných funkcií nezapríčinené organickou poruchou alebo chorobou

Sexuálna dysfunkcia zahŕňa rôzne odchýlky, pre ktoré jednotlivec nie je schopný zúčastniť sa na sexuálnom vzťahu tak, ako by si to želal. Sexuálna odpoveď je psychosomatický proces a zvyčajne sa na sexuálnej dysfunkcii zúčastňujú psychické a somatické činitele. Nepatrí sem: Dhatov syndróm.

2. Nedostatok alebo strata pohlavnej túžby

Strata sexuálnej túžby je hlavný problém a nie je sekundárna pri iných sexuálnych ťažkostiach, ako je zlyhanie erekcie alebo dyspareunia. Frigidita Zníženie sexuálnej túžby

3. Sexuálna averzia a nedostatok sexuálnej rozkoše

Predstava sexuálnej interakcie vyvoláva strach alebo úzkosť dostatočnú na to, aby sa osoba sexuálnej aktivite vyhýbala (sexuálna averzia), alebo sexuálna odpoveď prebieha normálne s dosiahnutím orgazmu, ale bez sprievodného pocitu rozkoše (nedostatok sexuálnej slasti). Anhedonia (sexuálna)

4. Zlyhanie genitálnej odpovede

U mužov erektilná dysfunkcia. Hlavný problém je ťažšie dosiahnutie alebo udržanie erekcie potrebnej na uspokojivý pohlavný styk. U žien suchosť pošvy alebo nedostatočná lubrikácia. Mužská porucha erekcie Psychogénna impotencia Ženská porucha sexuálneho vzrušenia Nepatrí sem: Impotencia organického pôvodu (N48.4)

5. Porucha orgazmu

Orgazmus buď nevzniká, alebo sa zreteľne oneskoruje. Potlačený orgazmus (mužský) (ženský) Psychogénna anorgazmia

6. Predčasná ejakulácia

Neschopnosť ovládať ejakuláciu natoľko, aby obaja sexuálni partneri dosiahli pocit slasti

7. Neorganický vaginismus

Spazmus svalstva panvového dna, ktoré obkružuje pošvu, zatvára pošvový vchod. Preniknutie penisu je nemožné alebo bolestivé. Psychogénny vaginizmus Nepatrí sem: Vaginizmus (organický) (N94.2

8. Neorganická dyspareunia

Dyspareunia (bolesť počas súlože) sa vyskytuje u mužov aj u žien. Často ju možno pripísať miestnym patologickým zmenám a mala by sa zatriediť pod príslušnú chorobu. Táto kategória sa používa len vtedy, ak nie je primárna neorganická sexuálna dysfunkcia (napr. vaginizmus alebo pošvová suchosť). Psychogénna dyspareunia Nepatrí sem: Dyspareunia (organická

9. Nadmerná pohlavná túžba

Nymfománia Satyriáza

10. Iná porucha pohlavných funkcií, nezapríčinená organickou poruchou alebo chorobou

11. Porucha pohlavných funkcií, nezapríčinená organickou poruchou alebo chorobou, bližšie neurčená

Sexuálne odchýlky

Sexuálne aberácie sú odchýlky od normálneho sexuálneho života, pričom hranice medzi normálnym a patologickým nie sú vždy úplne jasné. Sexuálne aberácie sa rozdeľujú na poruchy sexuálnej orientácie a poruchy sexuálneho správania. K poruchám sexuálnej orientácie patrí: pedofília (sexuálny záujem o neplnoletých), sodomia (sexuálny záujem o zvieratá), fetišizmus (sexuálnym záujmom je určitá časť tela). K poruchám sexuálneho správania patrí: nymfománia, sadizmus (sexuálne potešenie z psychického a telesného týrania partnera), masochizmus (sexuálne potešenie z psychického a telesného týrania vlastnej osoby).
Liečba sexuálnych aberácií je psychoterapeutická, farmakologická a chirurgická. V niektorých prípadoch je nutná ochranná ústavná liečba. Títo pacienti sú v plnej kompetencii sexuológa a psychiatra.

Dispareunia

Dyspareunia je bolestivé vnímanie pohlavného styku. Je to jedna z najčastejších sexuálnych dysfunkcií. V priebehu života sa dyspareunia vyskytne u 2/3 žien. Etiológia bolesti pri pohlavnom styku môže byť psychická, sociálna a somatická. Gynekológ musí odhaliť najmä somatickú príčinu dyspareunie. V prípade, že sa potvrdí psychologická príčina, pacientka patrí do kompetencie sexuológa.

Vaginizmus

Vaginizmus je reflexné stiahnutie pošvového vchodu, ktoré nasleduje po reálnom alebo imaginárnom pokuse o zavedenie objektu do pošvy. O absolútny vaginizmus ide, keď žena nie je schopná ani zaviesť si menštruačný tampón.

Anorgazmia

Anorgazmia (poruchy orgazmu, dysfunkčný orgazmus) môže byť primárna alebo sekundárna. Výskyt anorgazmie je úmerný s vekom. Zväčša je spojená s poruchami partnerských vzťahov, depresiami, abúzom drog a chronickými ochoreniami. Medzi bežné príčiny nemožnosti dosiahnuť orgazmus patrí prílišné obsedantné sebapozorovanie, nadmerná snaha o dosiahnutie orgazmu, ktorá môže byť spojená s úzkosťou, so zabiehajúcimi myšlienkami a sebaobviňovaním. Absencia orgazmu môže byť spojená aj s negatívnym vzťahom k sexualite, pocitom menejcennosti, pocitom nedostatočnej fyzickej príťažlivosti, prekonaním sexuálneho zneužitia, pocitom straty kontroly nad svojimi duševnými a telesnými funkciami a orgazmicky neefektívnym sexuálnymi praktikami. Liečba spočíva v odstránení uvedených primárnych a sekundárnych príčin a v psychoterapii. Účinná ja self stimulácia spojená s erotickými fantáziami.

Zdroj: Gynekol.prax 2018, MUDr. Alexandra Krištúfková, PhD