Čo môže pomôcť pri PCOS?

Konzumácia stravy bohatej na sacharidy a nasýtené tuky a zároveň aj vznikajúca obezita dokážu stimulovať zápal, čo môže mať veľký vplyv na inzulínovú rezistenciu, dysfunkciu β-buniek pankreasu, aterogenézy a ovariálnej dysfunkcie pri PCOS. Za posledných 15 rokov sa veľa štúdií zaoberalo vzťahom medzi črevným mikrobiómom a metabolizmom. Štúdie potvrdili odlišnosti črevnej mikrobioty u osôb s metabolickými poruchami, ako je obezita a diabetes mellitus 2. Typu (cukrovka 2. typu). Podľa dostupných literárnych zdrojov sa črevná mikrobiota môže podieľať a prispieť k vzniku PCOS ovplyvňovaním vstrebávania energie, dráh mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), lipopolysacharidov, cholínu a žlčových kyselín, intestinálnej permeability a osi „brain – gut“. Dysbióza črevnej mikrobioty (nárast baktérií produkujúcich lipopolysacharidy (LPS) a pokles protektívnych baktérií) môže korelovať so vznikom metabolických porúch pri PCOS.

PCOS a rezistencia proti myo-inozitolu

Zmeny v stravovaní a životný štýl môžu zlepšiť ovariálnu funkciu a predísť neskorším rizikám u niektorých pacientok. V poslednom období sú predmetom záujmu aj samotného výskumu dve stereoizoméry inozitolov, a to: myo- inozitol (MI) a d-chiro-inozitol (DCI). Zo širokého spektra fyziologických účinkov inozitolov pri MI treba vyzdvihnúť jeho účinok na reguláciu vstrebávania glukózy a FSH signalizáciu v ováriách, vplyv na kvalitu oocytov. Perorálna liečba dávkou 2 g MI 2x denne bola skúmaná v mnohých klinických štúdiách a je pokladaná za jednu zo štandardných možností liečby PCOS. Prítomnosť rezistencie proti MI je priemerne okolo 30 %. Dôvodom rezistencie môže byť nedostatočné vstrebávanie MI. Riešením tohto problému môže byť molekula, ako je alfa-laktalbumín (α-LA).

Čo je alfa laktabumín?

α-LA je mliečny proteín vyskytujúci sa u cicavcov a je druhý najviac zastúpený proteín (20 – 25 %) mliečneho séra. Má veľký vplyv na prechod sterodiov biologickými membránami a zvýšenie imunity. Má prebiotický, mukoprotektívny, antiinflamačný aj trofický účinok na črevo. Je aj bohatým zdrojom tryptofánu, navyše jeho zloženie neovplyvňuje absorpciu tryptofánu aminokyselinami. Prostredníctvom sérotonínu indukuje syntézu melatonínu, ktorý je z pohľadu reprodukčnej medicíny významný v tom, že vychytáva voľné kyslíkové radikály produkované najmä pri ovulácii, redukuje oxidačný stres, môže byť zapojený do maturácie oocytov a vývoja embrya, regulácie steroidogenézy, podpory produkcie progesterónu, zvyšovania kvality oocytov a LH senzitivity.

Zlepšenie klinického stavu pacientok

Je veľmi pravdepodobné, že pozitívne zmeny v zložení črevnej mikrobioty vplyvom predĺženého užívania α-LA môžu zlepšiť biologickú dostupnosť myo-inozitolu. Môžeme spomenúť štúdiu s mliečnou formulou obohatenou o α-LA podávanou zdravým novorodencom, kde došlo k zlepšeniu rastu špecifických bakteriálnych skupín s podobným účinkom, ako má materské mlieko (40 % ľudského kolostra obsahuje α-LA). α-LA dokázal znížiť hladinu glukózy v krvi.
Predpokladá sa preto možný vplyv α-LA na redukciu chronického zápalu spojeného s PCOS.
V nedávnej farmakokinetickej štúdii „in vivo“ na zdravých dobrovoľníkoch sa preukázalo zlepšenie črevnej absorpcie myo-inozitolu v kombinácii s α-LA, kde došlo k signifikantnému nárastu plazmatických hladín myo-inozitolu v porovnaní so samotne podávaným MI.

Predmetom ďalšej klinickej štúdie bolo zistiť, či inovovaná kombinácia MI a α-LA je prínosom v liečbe žien s PCOS rezistentných proti myo-inozitolu. Do tejto štúdie bolo zahrnutých 37 žien. V úvodnej fáze bolo cieľom vyselektovať ženy s PCOS rezistentné proti MI. Táto liečba zahŕňala perorálne podávanie 2 g MI 2x denne počas 3 mesiacov. V hlavnej fáze pokračovali len ženy s PCOS rezistentné proti MI (vyselektované v úvodnej fáze), ktoré užívali takú istú dennú dávku MI v kombinácii s 50 mg α-LA 2 x denne počas ďalších 3 mesiacov. Ovulácia sa sledovala pomocou ultrasonografie na 12., 14. a 20. deň cyklu.
Zo žien, ktoré podstúpili liečbu MI v úvodnej fáze, 62 % ovulovalo, zatiaľ čo 38 % bolo rezistentných – neovulovalo a nedošlo u nich ani k zvýšeniu plazmatických hladín MI. U žien rezistentných proti MI, ktoré následne podstúpili liečbu v hlavnej fáze (kombináciu MI a α-LA) došlo až u 86 % k ovulácii. Taktiež mali signifikantne vyššie plazmatické hladiny nameraného MI. Navyše došlo u týchto žien reagujúcich na MI k zlepšeniu nasledovných parametrov, a to konzistentne s obnovením ovulácie: celkový cholesterol, triglyceridy, voľný testosterón, androstendión, dehydroepiandrosterónsulfát a SHGB.

Kombinácia MI s α-LA priniesla signifikantný progres v liečbe pacientok rezistentných proti MI. Táto inovovaná kombinácia dokázala upraviť ovuláciu (skrátiť čas potrebný na dosiahnutie ovulácie) a zvýšiť tak šancu na otehotnenie.

Zdroj: Gynekológia pre prax 3/2020