Cítite sa unavení a malátni? Možno máte nedostatok železa.

Nedostatok železa alebo anémia? Kto je najviac ohrozený?

Železo je esenciálny mikronutrient, ktorý hrá dôležitú úlohu v mnohých procesoch v organizme ako súčasť hemoglobínu, ribonukleotidreduktázy, cytochrómov. Väčšina železa je prítomná v organizme vo forme hemoglobínu v erytrocytoch. Nedostatok železa je aj v 21. storočí celosvetovo najčastejším nutričným deficitom, ktorý odhadom postihuje až 3 miliardy ľudí. V závislosti od stupňa závažnosti sa tento deficit prejavuje, buď ako znížená hladina zásob železa v tele, bez závažných dôsledkov, alebo ako sideropenická anémia. Táto anémia môže spôsobovať poruchy mentálneho či motorického vývinu detí a u dospelých vedie k rozvoju anemického syndrómu. Deti do 3 rokov, tehotné ženy a ženy vo fertilnom veku sú najrizikovejšie na vznik sideropénie.

Viac o anémii si pozrite v našom videorozhovore s pani doc. MUDr. Vierou Fábryovou.

Ľudský organizmus nemá vyvinuté regulačné mechanizmy na aktívne odstraňovanie železa, jediné straty za fyziologických pomerov sú spôsobené olupovaním buniek kože a sliznice čreva, urogenitálneho traktu a dýchacích ciest. Počas menštruácie sa nároky na železo zvyšujú, tu sú však prítomné veľké interindividuálne rozdiely, cca. 1,36 mg – 3,2 mg/deň. V tehotenstve stúpa potreba železa v dôsledku hemodilúcie a zvýšených nárokov plodu až do 7,5 mg/deň v 3. trimestri.

Pravda o vstrebávaní železa v našom tele?

Zásoby železa v tele primárne závisia od miery jeho intestinálnej absorpcie.
Železo v potrave sa vyskytuje vo dvoch základných formách:

• organické, hémové železo (živočíšneho pôvodu) a
• anorganické, nehémové železo (rastlinného pôvodu).

Železo sa primárne absorbuje v proximálnej časti tenkého čreva. Napriek tomu, že hémové železo zodpovedá len jednej tretine celkového železa prijatého potravou, pri jeho konzumácii sa absorbuje až 20 – 30 %, v prípade zvýšených nárokov organizmu môže byť absorbovaných až 50 % prijatého hémového železa. Na absorpciu hémového železa negatívne vplýva jedine kalcium, ktoré znižuje vstrebávanie do rovnakej miery ako pri nehémovej forme. Chronický zápal, napríklad pri chronických zápalových ochoreniach čriev, spôsobuje zvýšenú hladinu hepcidínu a zníženú absorpciu železa. Práve tento dej je zodpovedný za vznik anémie chronických chorôb.

Nehémové železo sa vyskytuje v nerozpustnej, nevstrebateľnej forme trojmocného železa (Fe3+). Pred absorpciou sa musí ión železa najprv redukovať na dvojmocnú formu (Fe2+). Táto redukcia je zabezpečená pomocou enzýmu. Redukcia železa je uľahčená pomocou exogénnych faktorov potravy, napríklad vitamín C, fermentované potraviny, prítomnosť živočíšneho tkaniva – mäsa v potrave, tzv. meat factor.

Ako jesť a nejesť pri nedostatku železa?

Absorpciu limitujú:

• oxaláty,
• fytáty – vysoký obsah v cereáliách, otrubách,
• polyfenoly – taníny prítomné v čaji, káve, kakau,
• fosfáty,
• vláknina a
• kalcium.

Negatívny efekt týchto látok sa dá obmedziť:

• súčasnou konzumáciou slabých kyselín v strave – kyselina L-askorbová, kyselina vínna,
• tepelnou úpravou,
• fermentáciou,
• mletím či
• namáčaním rastlinných potravín pred ich konzumáciou.

Z biologických agensov sa dokázala znížená absorpcia nehémového železa u pacientov trpiacich na gastritídu pozitívnu na Helicobacter pylori. Absorpcia železa rovnako klesá pri poškodení duodenálnych rias zápalovým procesom (celiakia, Crohnova choroba).

Nežiadúce účinky pri suplementácii Fe

Výskyt nežiaducich účinkov je podľa literárnych údajov hlásený od 4 % až do 47 % pacientov užívajúcich preparáty železa. Pravdepodobne ide o najvyšší výskyt nežiaducich účinkov spojených s užívaním výživových doplnkov, liekov.

Patria sem hlavne nežiaduce účinky:

• zo strany gastrointestinálneho traktu, ako je zápcha,
• nauzea,
• hnačka,
• nafukovanie a
• plynatosť.

Tieto nežiaduce účinky vedú k zlyhaniu adherencie na liečbu, a tým k jej zlyhaniu. Výskyt nežiaducich účinkov je závislý od dávky a zvyšuje sa pri dávkach vyšších ako 60 mg železa denne.

2 teórie – prečo zle prijímame železo?

Existujú dve teórie vzniku nežiaducich účinkov preparátov železa.

1. Prvou teóriou je vznik voľných radikálov počas redukcie Fe3+ na Fe2+ v lúmene čreva. Z celého objemu požitého anorganického železa sa v lúmene dvanástnika vstrebe len asi 3-5 %. Zvyšné železo, ktoré sa nachádza v lúmene čreva v dvojmocnej forme Fe2+, je vysokoreaktívna substancia, ktorá je v lúmene čreva postupne oxidovaná na Fe3+ za vzniku ďalších voľných radikálov. Tieto voľné radikály následne spôsobujú iritáciu sliznice čreva, čo má za následok rozvoj zápalovej reakcie organizmu. Zápalová reakcia organizmu vedie buď k spomaleniu tranzitného času črevného obsahu so zvýšenou absorpciou vody z lúmenu čreva, čo má za následok vznik obstipácie alebo, naopak, ku skráteniu tranzitnému času s rozvojom hnačky. Chronický zápal spolu s dlhodobým užívaním vysokých dávok železa má dokázateľne kancerogénny vplyv v patogenéze vzniku karcinómu hrubého čreva.
2. Druhou teóriou vzniku komplikácií sú zmeny črevnej mikrobioty spôsobené nedostatkom železa a jeho následnou suplementáciou. Železo je rastovým faktorom pre mnohé bakteriálne kmene, pri jeho absencii v organizme klesá aj jeho dostupnosť v čreve. Dochádza k poklesu diverzity črevnej mikrobioty, k zníženiu výskytu napr. kmeňov Bacteroides spp. či Roseburia spp. a k proliferácii kmeňov nezávislých od železa napr. Lactobacillus spp. alebo Enterobacteriaceae spp. Pri následnej suplementácii železa dochádza k zvýšenému metabolizmu bakteriálnych kmeňov závislých od železa. Vedľajším produktom tohto metabolizmu je aj zvýšená tvorba plynu, ktorý vedie k nafukovaniu a k vzniku plynatosti. Ďalej zvýšená hladina železa v črevnom lúmene spôsobuje pokles prospešných kmeňov napr. Lactobaccillus a rýchle množenie potenciálne patogénnych kmeňov, napr. E. coli, čo má za následok rozvoj zápalovej odpovede makroorganizmu s následným vznikom nežiaducich účinkov v zmysle obstipácie alebo hnačky.

Suplementácia hémovým železom je novým prístupom v liečbe sideropénie či sideropenickej anémie. V súčasnosti sú už dostupné viaceré práce dokazujúce efektivitu tejto cesty suplementácie.

Príklady z praxe:

Kolektív autorov zo Švédska porovnával rôzne preparáty železa (27 mg hémového železa, nehémové železo v dávke 35 mg a 60 mg denne) na súbore 77 žien vo fertilnom veku. Počas 12-týždňového sledovania došlo k signifikantnému vzostupu hladiny železa aj feritínu v skupinách s hémovým aj nehémovým železom. Vyšší výskyt tráviacich ťažkostí bol pozorovaný v skupine, ktorá užívala 60 mg nehémového železa denne.

V Mexiku autori porovnali parametre metabolizmu železa a hladiny hemoglobínu u 47 detí predškolského veku. Počas 10 týždňov dostávali hémové aj nehémové železo s podobnými výsledkami po ukončení sledovania. Nežiaduce účinky v štúdii neboli sledované26. Absorpcia hémového železa bola v klinických štúdiách dokázateľne 5-7× vyššia ako nehémového. Priemerne sa vstrebe až 37 % skonzumovaného hémového železa v porovnaní s 5 % nehémového železa.

Českí autori na populácii pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čriev (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba) dokázali na súbore 43 pacientov dobrý efekt na dopĺňanie deficitu železa s minimom nežiaducich účinkov. Počas 12 týždňov sledovania došlo k štatisticky významnému vzostupu hladiny hemoglobínu, hematokritu a k zväčšeniu stredného objemu erytrocytov. Počas trvania štúdie došlo u jedného pacienta k zažívacím ťažkostiam a len u jedného k vzplanutiu základného ochorenia s nutnosťou ukončenia substitúcie. Česká gastroenterologická spoločnosť pri pacientoch s IBD odporúča začať substitúciu železa včas, už pri poklese feritínu pod 30 ug/l, ešte pred rozvojom sideropenickej anémie29. Podobné odporúčania platia aj u gravidných žien v Spojenom kráľovstve.

Záver?

Absorpcia nehémového železa je negatívne ovplyvňovaná mnohými vonkajšími faktormi. Pozitívne ju ovplyvňuje hlavne vitamín C a prítomnosť hémového železa (tzv. „mäso“ faktor) v strave. Nevstrebané anorganické železo v dvojmocnej forme Fe2+ pôsobí prooxidačne a môže byť príčinou gastrointestinálnych ťažkostí (bolesti brucha, zápcha, nevoľnosť, hnačka). Hémové železo, ktoré je prirodzenou súčasťou mäsa a rýb, je najefektívnejším zdrojom železa. Absorpcia organického železa nie je ovplyvnená zložkami stravy a nespôsobuje gastrointestinálne ťažkosti. Organické, hémové železo sa preto ponúka ako vhodná forma a suplementácie železa u rizikových jedincov, ktorí sú ohrození sideropéniou a sideropenickou anémiou. V súčasnosti sú k dispozícii aj preparáty, ktoré obsahujú kombináciu hémového aj nehémového železa, čím sa využijú obidva mechanizmy absorpcie železa a dosahuje sa synergický efekt absorpcie anorganického železa pomocou tzv. „mäsového“ faktora hémového železa.

Zároveň sú tieto preparáty dobre tolerované pre nízky obsah anorganického železa a nespôsobujú gastrointestinálne nežiaduce účinky, čo potvrdila aj štúdia u pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čriev.

Zdroj: Interná medicína, R. Juríček, 12/2020