Máte anémiu?

Definícia anémie

Anémia môže mať nezvratné dôsledky u žien, ale aj u novorodencov, či detí, pokiaľ nie je liečená. Je mimoriadne dôležité, aby sa sledoval krvný obraz hlavne tehotných žien. A v prípade potreby sa nasadila včasná liečba. Vznik anémie môže ovplyvniť aj stravovanie, preto si pozrite na konci článku aj odporúčané potraviny pre prevenciu tohto ochorenia.

Anémia alebo chudokrvnosť v tehotnosti je definovaná konkrétnymi hodnotami hemoglobínu. Za miernu sa považuje stav, keď je hemoglobín medzi 100-109g/l, stredne ťažká je pri hodnotách 70-99g/l a ťažká je pod 70g/l.  u mužov sa za anémiu považuje stav, keď hemoglobín je nižší ako 135g/l a u žien pod 120 g/l. 

Epidemiológia anémie

Je to svetovo najčastejšie ochorenie. WHO odhaduje, že postihuje vyše 2 biliónov ľudí na svete, čiže viac ako 30%. V rozvojových krajinách je to 52% a vo vyspelých krajinách okolo 23%. Ako sme spomenuli v úvode, v gravidite sa vyskytuje u takmer každej druhej ženy, pričom sa podieľa na úmrtnosti až 20%. Mimoriadne dôležité je dbať na stav žien aj po pôrode a nesmie sa zabúdať na suplementáciu železa aj preventívne. V dôsledku fyziologických zmien v tehotnosti, ktoré ovplyvňujú hematokrit a ďalšie parametre, je diagnostika „skutočnej anémie v gravidite“ náročná.

Väčšina tehotných žien, až 75 %, má anémiu z nedostatku Fe. Iba v malom percente žien je anémia podmienená nízkou hladinou kyseliny listovej alebo vitamínu B12. Tieto nutričné anémie sú časté u pacientok s neprimeraným prísunom živín, nesuplementovaných Fe a kyselinou listovou už prekoncepčne(10). Ďalej v poradí príčin nasledujú zápalové alebo infekčné ochorenia. Veľmi zaujímavým poznatkom je aj to, že kým v krajinách s nízkym príjmom (low-income coutries) je nedostatok železa podmienený chronickými infekčnými ochoreniami – najmä HIV, tuberkulózou a maláriou, v krajinách s vysokým príjmom (high-income countries) sú to najmä chronické zápalové ochorenia čriev (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída), malígne ochorenia (lymfómy, karcinóm prsníka a pľúc, aplastická anémia) a malnutrícia (anorexia, obezita).

Klinický obraz – ako sa cítite pri anémii?

Pri anémii z nedostatku železa sú postihnuté enzýmy závislé od Fe v každej bunke, čo sa prejaví neuromuskulárnymi a gastrointestinálnymi príznakmi a poruchami epiteliálnych tkanív. Príznaky sú zväčša nešpecifické a všetky sa zlepšujú suplementáciou Fe.

Subjektívne príznaky sú: slabosť, malátnosť, zvýšená únavnosť, znížená pracovná výkonnosť, dýchavica pri námahe (pri ťažšom stupni aj bez námahy), palpitácie, anginózne bolesti, poruchy spánku (prerušovaný spánok, spavosť), bolesti hlavy, závraty až kolapsové stavy. Pacientky zvyčajne udávajú: „hučanie v ušiach“, oslabenú zrakovú ostrosť, vypadávanie vlasov, tŕpnutie prstov, precitlivenosť na chlad, nechutenstvo, pocit pálenia jazyka, zápchu alebo hnačku, plynatosť, chudnutie.

Objektívne klinické príznaky anémie sú: bledosť pokožky, nechtových lôžok, dlaní a viditeľných slizníc, subfebrílie, tachykardia, hypotenzia, edémy dolných končatín. V prípadoch ťažkej a dlhotrvajúcej neliečenej anémie sú prítomné: systolický šelest funkčného charakteru, hypertrofia a dilatácia srdca, znaky obehovej nedostatočnosti až srdcové zlyhanie a elektrokardiografickým (EKG) vyšetrením zistiteľné ischemické zmeny myokardu.

Množstvo štúdií dokázalo jednoznačný vplyv nízkych hodnôt Hb a nedostatku Fe na zdravotný stav novorodencov. Transport Fe z matky na plod je regulovaný na úrovni placenty. Najviac Fe sa dostáva k plodu ostatných 10 týždňov tehotnosti, keď tiež stúpa absorpcia Fe u matky. Nedostatok Fe v novorodeneckom období vedie k poruchám sluchových a zrakových funkcií, ktoré sa však už nedajú úplne eliminovať doplnením Fe. Poruchy spánku novorodencov spôsobené anémiou z nedostatku Fe u matky vedú k neurofunkčným poruchám v ďalšom vývoji. Nedostatok Fe má za následok spomalený, pri pretrvávajúcej anémii aj zastavený kognitívny, motorický, neurofyziologický a sociálno-emocionálny vývoj detí. Pri neliečení sú následky nezvratné.

Prevencia a liečba

Problémom je zloženie stravy, kde sa môže vyskytnúť relatívny nedostatok niektorých základných stavebných živín, ku ktorým patrí aj Fe. Železo – Fe má byť prijímané v samostatných tabletách užívaných s odstupom času po jedle. V prevencii anémie sa odporúča eliminovať v potravinách látky zhoršujúce vstrebávanie Fe. Interval medzi užitím Fe a konzumáciou magnézia, kalcia, čaju, kávy, vajec, mliečnych produktov a syrov by mal byť dve hodiny. Vstrebávanie Fe zlepšuje kyselina askorbová. Dôležitý je preto príjem potravy s vyšším obsahom vitamínu C a s vyšším obsahom Fe (čerstvé ovocie a zelenina, džúsy, celozrnný chlieb, tmavé mäso, ryby…). Mäso je najviac využiteľným zdrojom Fe, miera vstrebávania dosahuje až 30 %, z ostatných potravín sa vstrebáva iba 5 % prijatého Fe.

Suplementáciu Fe možno aplikovať ako prevenciu zlepšenia stavu matky a plodu. Ženy, ktoré denne preventívne užívajú preparáty Fe v tehotnosti, majú nižšie riziko anémie v čase pôrodu, vyššie hladiny Hb v čase pôrodu a po pôrode.

1/ Ako lieky prvej voľby pri sideropenickej anémii mierneho alebo stredne ťažkého stupňa v gravidite prichádzajú do úvahy perorálne preparáty Fe. Je to liečba e molekulami dvojmocného železa v dávke 100 – 200 mg/deň. Vysokodávkové preparáty Fe (200 mg) by mali byť užívané medzi jedlami na optimalizáciu absorpcie a minimalizáciu nežiaducich účinkov. Ak dávku 200 mg Fe tehotná netoleruje dobre, môže byť prínosom zníženie dávky na 100 mg. Po dvoch až štyroch týždňoch danej liečby má byť odpoveď organizmu kontrolovaná hodnotami Hb. Ak nedôjde k zvýšeniu hodnôt Hb, treba skúsiť liečbu trojmocným Fe.

2/ Liekom druhej voľby je parenterálne Fe. Jediným adekvátnym liečebným postupom, ako sa vyhnúť možným nežiaducim účinkom transfúzie krvi, je intravenózne podávanie Fe. V usmerneniach viacerých odborných spoločností sa preto odporúča intravenózne podávanie Fe na liečbu závažnej anémie. V popôrodnom období je všeobecný konsenzus perorálne podávanie Fe ako prvý terapeutický postup u žien s postpartálnou anémiou mierneho alebo stredne ťažkého stupňa. Tieto šestonedieľky by mali byť iniciálne liečené molekulami dvojmocného železa v dávke 100 – 200 mg/deň. Po dvoch týždňoch danej liečby má byť odpoveď organizmu kontrolovaná hodnotami Hb. Ak dôjde k zvýšeniu hodnôt Hb nad 100 g/l, perorálna liečba dvojmocným železom má pokračovať počas celej postpartálnej periódy s ďalšou kontrolou Hb a sérového feritínu po 8 týždňoch liečby. Ak sú hodnoty Hb nad 120 g/l, dávka Fe môže byť znížená na 100 mg/deň. Neadekvátna odpoveď Hb na liečbu perorálnym Fe môže byť spôsobená okrem tých istých dôvodov ako v gravidite prolongovaným krvácaním z maternice v šestonedelí. U žien bez terapeutickej reakcie na perorálny prísun dvojmocného Fe je indikovaná liečba intravenóznym Fe

Obsah železa vo vybraných potravinách

Obsah železa vo vybraných potravinách (mg/100 g) Obsah kyseliny listovej vo vybraných potravinách (mg/100 g)

• Žĺtok 7 Hovädzia pečeň 140 – 1070
• Šošovica 7 Kuracia pečeň 1810
• Lieskové orechy 3,8 Sója 360
• Ryby 0,45 – 2,8 Brokolica 180
• Vlašské orechy 2,5 Špenát 50 – 190
• Hovädzie mäso 2,4 – 8,4 Karfiol 55 – 120
• Pražené arašidy 2,3 Hrach 90
• Pšeničná múka 2,2 Vajce 70
• Vajce 0,5 – 7 Fazuľa 70
• Husacie, kačacie mäso 2 – 38,61 Banán 30
• Mrkva 2 Ryža nelúpaná 25
• Kuracie mäso 1,8 – 4,03 Syr 20
• Chlieb 1,7 Kapusta 15 – 45
• Bravčové mäso 1,6 – 16,29 Hovädzie mäso 5 – 18
• Hlávkový šalát 1,5 Tuniak 15

Zdroj: Gynekol. prax 2018; 16 (3)