Naše dieťatko pomocou IVF

Marika, mala si 36 rokov, keď ste sa snažili o bábätko bez lekárskeho zásahu? Postupovali ste podľa tvojho menštruačného cyklu, či ste sa riadili inak?

Nikdy som nemala problém s menštruačným cyklom, mala som pravidelný cyklus, preto bolo najjednoduchšie sa riadiť podľa neho, áno. Často som mávala cysty, ktoré prichádzali, odchádzali a nedarilo sa mi otehotnieť. Takže prioritne som išla k lekárovi  s problémom cýst a nie s problémom, že sa mi nedarí otehotnieť. On mi povedal, že žiadnu operáciu netreba. Vy potrebujete čím skôr otehotnieť a cysty ustúpia, mi povedal. To bol vlastne aj začiatok toho, že sme začali intenzívne riešiť „otehotnenie“. Mali sme už za sebou 2-ročnú snahu bez výsledkov a myslela som si, že dôvodom neúspechu sú práve cysty. Takže tu sa akoby stretli tieto dva zdravotné problémy.

Akú pomoc ste sa rozhodli vyhľadať?

Môj lekár spolupracoval s jednou klinikou, a tam sme aj začali celý proces, už hneď druhý týždeň. Po rôznych vyšetreniach bolo jasné, že pôjdeme na umelé oplodnenie. Raz sme vyskúšali IUI – teda insemináciu, ale vzhľadom na stav spermií tam bola iba 10%-ná šanca. Potom sme už išli na IVF, čiže na fertilizáciu.  
Žijeme v zahraničí, tu do 40. roku ženy poisťovňa preplatí náklady na tento úkon 3x.  Kliník a odborníkov je veľa, treba si nájsť kliniku, ktorej budete vedieť dôverovať. Treba nechať zapôsobiť aj ženský inštinkt, aj pocity z návštev kliniky, lekára, pretože je nesmierne dôležité, aby sa čo najviac eliminoval stres z toho celého procesu, ktorý nás čaká.

Išla si k lekárovi sama, či išli ste ako pár, spolu?

Zo začiatku sme chodili spolu, potom som to zvládala aj sama. Dokonca som bola kľudnejšia, keď som na vyšetrenia chodila sama.

Aké vyšetrenia ste obaja podstúpili a aké boli závery?

Ja som bola na podrobnom gynekologickom vyšetrení a potom na hormonálnom a genetickom vyšetrení. Manžel podstúpil urologické vyšetrenie a spermiogram. Ja som bola v poriadku, okrem tých cýst a manžel mal pomalé, málo pohyblivé spermie s nevhodným tvarom. A nepostačujúca bola aj kvantita, nielen kvalita spermií.

Popísala by si čitateľkám, ako si prežívala proces prípravy na IVF?

Nebolo to nič hrozné, naozaj sa toho netreba báť. Ja nemám žiadne nepríjemné spomienky, či pocity. Najprv sa vzala krv, moč, skontrolovali sa hormóny.  Doktorka mi povedala, že dostanem akýsi hormonálny koktejl, ktorý zaberá u iných žien v podobným profilom, ako som mala ja. Ak by to nevyšlo, tak sa spraví iný koktejl. Takto som vyprodukovala 11 vajíčok, u ktorých sa sledoval rast  a vývoj. 7 z nich sa ujalo a doktorka vybrala nakoniec  4 vajíčka. Tie sa naďalej sledovali a z nich sa vybralo jedno vajíčko, ktoré mi vsadili. Ostatné nezmrazili a ja som sa aj zabudla spýtať, prečo nie. Až keď som tam išla znova, keď som mala 40 rokov – trocha predbieham, tak až vtedy som sa spýtala. A vraj neboli kvalitatívne také dobré, aby ich zmrazili a priznala sa mi, že ich aj dosť prekvapilo, že som mala úspešné oplodnenie a tehotenstvo so zdravým synčekom. Znova by som apelovala na ženy, nech si vyberú naozaj lekára, pri ktorom nemajú žiadnu pochybnosť. Keď som sa vrátila na druhé IVF, bola tam iná lekárka, ktorá si vôbec nepreštudovala moje záznamy. Nemala som z toho dobrý pocit a išla som radšej k inému doktorovi.

Fantastické šťastie, že sa synček podaril na 1-krát a narodilo sa vám zdravé dieťatko. Malý je na našej fotke.

Po akom dlhom čase ste sa pokúšali o druhé dieťa a ako?
Po narodení syna som chcela do dvoch rokov druhé dieťa, avšak po pôrode mi do pár mesiacov diagnostikovali „štítnu žľazu“. Mala som hyperaktivitu a podľa lekárov nebolo možné pri takom zdravotnom stave otehotnieť žiadnou metódou.  Po roku a pol sa mi štítka dala do normálu a rozhodli sme sa skúsiť druhé umelé oplodnenie. Vyšetrenia sme podstupovali všetky nanovo, mala som už 40 rokov. Manželov spermiogram bol ešte horší ako predtým. A ani sa nám druhé IVF nepodarilo. Tentoraz sme to skúšali metódou, že sa oplodnilo ba jedno moje vajíčko bez produkovania viac vajíčok. Skúšali sme to viackrát, nielen raz. Posledný pokus bol po 2 rokoch, keď som mala už 42 a keď sa nepodarilo, tak som to už vzdala. Lepšie povedané – vtedy som to ešte nevzdala, len som už nešla na umelé oplodnenie. Stále vo mne žila nádej aj možnosti spontánneho otehotnenia, keďže som počas tých 2 rokov raz aj spontánne otehotnela. Ale potratila som. Manžel ma nepodporoval podľa mojich predstáv. Nesnažil sa o zdravší životný štýl – ako mu bolo odporúčané. Neschudol, nehýbal sa, nešportoval. Nedodržiaval odporučenie neprehrievania sa, stále chodil aj do sauny. Nepil a nefajčil, ale to nestačilo.

Čo by si robila inak, keby si mala dnešné vedomosti a skúsenosti a mohla by si sa vrátiť o niekoľko rokov dozadu? Koľko by si mala rokov, ak by si si mohla teraz vybrať?

Každému môžem len odporúčať čím skôr začať. Keď máte vhodného partnera a podľa slov lekára, keď sa do roku ani raz nepodarí otehotnieť pri nechránenom styku, treba vyhľadať lekársku pomoc. Môže sa to naťahovať dlhé roky a môže na tom stroskotať vzťah. Keď niekomu stroskotá dlhoročný vzťah okolo 40ky, šanca nájsť si nového vhodného partnera, s ktorým by mohlo byť spoločné dieťa, je veľmi malé. Psychicky tlačí aj čas a to v ničom nepomôže. Pustiť myšlienku mať dieťa je veľmi ťažké. Nám sa druhé dieťa nepodarilo, čo dodnes ľutujem. Každý mi hovorí, že musím byť šťastná za to, čo mám. A ja musím povedať, že ja som mimoriadne vďačná a šťastná, ruky spájam. Ale dopriala by som súrodenca synovi. Pravdu povediac, hnevám sa na manžela, že sa viac nesnažil a sabotoval mnohé odporúčania. Šanca na druhé dieťatko by bola určite vyššia. Pri posledných vyšetreniach mal ešte menej spermii, nepohyblivé, tvarovo nevhodné…
Ženy by hory prenášali, aby sa im narodilo vytúžené dieťa, ale muži to berú inak. Hlavne, ak sme vlastne jedno dieťa už mali. Manžel už bol spokojný, pohodlný, a hovoril, že jedno dieťa mu stačí aj časovo, aj finančne.

…a na záver:

Ešte by som dodala, že keď sme boli na klinike prvýkrát v roku 2014, bolo to príjemné, krásne miesto, čakáreň príjemná, adekvátne sa menili čakajúci ľudia.
Keď som tam bola naposledy v roku 2018, čakalo tam neskutočné množstvo párov. Doslova ako na bežiacom páse. Už z toho bolo viditeľné, že sa to neuberá dobrým smerom a páry majú problémy čím ďalej tým viac.