Anémia – otázky a odpovede (3. časť)

Rozhovor s pani doc. MUDr. Vierou Fábryovou, hematologičkou 3. časť

Vítam vás na rozhovore, ktorý bude venovaný téme anémia.
Srdečne vítam pani docentku Vieru Fábryovú, ktorá je hematologička a pôsobí v nemocnici Svätého Michala.
Moje meno je Angelika Kutišová a pripravujem pre vás – pre nás, platformu Lekári ženám.

Prinášame vám 3., poslednú časť rozhovoru o anémii s pani docentkou. Keď budete mať otázky, napíšte nám ich do komentára, prosím. Ďakujeme.

Druhú časť rozhovoru sme ukončili s kurióznym prípadom pacienta, ktorý prišiel, že „je trocha unavený“ a pritom mal alarmujúce výsledky krvi.
Sú ľudia, ktorí sa nesťažujú, aj keď majú zdravotné problémy a k lekárovi idú až keď sú na tom skutočne zle. Naopak sú ľudia, ktorí postavia do pozoru rodinu aj lekárov už pri „soplíkoch“.

Tak presne, ako hovoríte, sú ľudia, ktorí si dávajú veľký pozor na seba a prídu už pri najmenšom príznaku – niekedy ani nie ochorenia – a zbytočne zaťažujú lekára a náš zdravotnícky systém. Potom sú takí, ktorí dokážu veľa tolerovať a prídu už naozaj v poslednom ťažení. Ani jedno, ani druhé nie je dobré.

Prvú časť rozhovoru nájdete na našich stránkach: Anémie – otázky a odpovede, 1. časť  

Hematológ je druhá línia. Človek ide najprv ku všeobecnému lekárovi, je to tak?

Áno, taký by mal byť postup. Všeobecní lekári sú prvá línia, a my špecialisti sme druhá línia. Všeobecný lekár by si mal poradiť s jednoduchým typom anémie, ako je už spomínaná sideropenická anémia alebo aj ľahká perniniciózna, teda v dôsledku deficitu vitamínu B 12. Mal by si vedieť s tým poradiť, až kým pacient nemá nejaký problém, napríklad že nereaguje na liečbu. Vtedy je potrebné odoslať pacienta ku nám. A to aj v takom prípade, ak sa anémia prehlbuje, alebo pacient neznáša dobre preparáty.  

Druhú časť rozhovoru si môžete prečítať: Anémie – otázky a odpovede, 2.časť

Takáto postupnosť platí aj pre prípad, že pacient vie, že má anémiu?

Áno. Viete, špecializovaných ambulancií je jednak menej ako všeobecných a samozrejme sú značne vyťažené. My okrem anémií liečime liečime aj iné ochorenia, napríklad leukémie.

Pani docentka, máme jednu dlhšiu čitateľskú otázku. Mohli by ste sa ku nej, prosím, vyjadriť? Cituje ju:
Pacientke pred pár rokmi po biopsii kostnej drene diagnostikovali refraktérnu anémiu s prstencovými sideroplastami. Po nasadení lieku sa hemoglobín z hladín 70 dostal do čísiel priemerne 110.

Celý rozhovor si môžete aj vypočuť, či pozrieť: Rozhovor o anémii

O normálnych hodnotách sme ešte nehovorili, spomeňme ich. U ženy je normálny hemoglobín aspoň 120 g na liter, u tehotnej sa pripúšťa 110 g na liter a u muža aspoň 130 g na liter. To je dolná hranica. Takže ona mala 110. Počúvam ďalej.

Čitateľská otázka

Nedávno zmenila doktorku a tá jej po krvných testoch vzhľadom k dobrým hodnotám hemoglobínu napísala, že nemôže stanoviť diagnózu. Jedine opäť biopsiou kostnej drene. Otázka je, že či je tento postup podľa vás správny. Diagnózu už predsa stanovenú mala. A bez liečby si nemôže dovoliť opäť klesnúť s hemoglobínom do nízkych hodnôt, keďže čakala na obličku a nemôže mať vlastne také nízke hodnoty. Na dialýze jej teda predpísali liek a ten užíva.

Samozrejme, že to by som sa musela porozprávať s tou pacientkou, ale z toho, čo ste popísali a, čo ste sa ma pýtali, tak by som to asi takto uzavrela:

Pravdepodobne tá pacientka je nefrologická pacientka, čiže má choré obličky a už je tak ďaleko, že čaká na darcovskú obličku. Pri týchto diagnózach obličkových ochorení býva práve sekundárna anémia. To je ten veľký komplex chorôb, ktoré sú sprevádzané anémiou. Ona dokonca mala vyšetrenie trepanobiopsiou, čo je teda odber kostnej drene na histológiu, čo je pomerne závažný zákrok – aj dosť bolestivý zákrok a nemôže sa robiť len tak okamžite stále znova. U nej bola stanovená diagnóza podľa toho ako ste hovorili – refrakterná anémia. S prstencovými misiderlastmi, čo je vlastne prvé štádium. Táto pacientka dostáva podľa tohoto vyjadrenia erytropín, to je hormón červených krviniek, je to veľmi moderná a veľmi dobrá liečba. Podáva sa jej tento hormón červených krviniek, keďže jej obličky už nedokážu vytvoriť tento hormón. Erytropín sa tvorí v obličkách, a keďže ho telo už nedokáže vytvoriť, tak potom ho treba dodávať v injekciách. Podľa toho ako ona píše mala normálne hodnoty krvného obrazu po liečbe a aj hodnota hemoglobínu 110 je veľmi slušná hodnota na nefroologického pacienta, čiže ja si myslím, že pokiaľ je to takto netreba robiť nejakú ďalšiu diagnostiku a môže sa pokračovať v tejto liečbe, keďže je dialyzovaná tzn, že je pod dozorom nefrológov – lekárov v dialyzačnom centre. V prípade, že sa pre ňu nájde vhodný darca, tak pri takomto ustálenom stave jej môže byť oblička transplantovaná.

Dúfam, že sme trošku pomohli touto odpoveďou pacientke, ďakujeme za otázku.

Keď už prevencia nestačí – treba liečiť

Na začiatku sme hovorili viac o prevencii, touto otázkou sme prešli aj k liečbe. Čo treba vedieť o liečbe anémie?

Áno, prevencia je veľmi dôležitá a do veľkej miery ovplyvniteľná každým z nás tým, ako žijeme, ako sa stravujeme.
Druhá vec, keď už dôjde k tým ľahkým stupňom anémie, tak potom treba zintenzívniť stravu tým smerom, čo tomu pacientovi konkrétne chýba. Buď potraviny s vysokým obsahom železa alebo s obsahom vitamínov atď.
No a, keď už naozaj teda sa to nedá inak zvládnuť, tak potom by bolo vhodné podávať preparáty železa. Tých je veľmi veľa. Je veľký výber na trhu a pacienti si môžu naozaj vybrať to, čo im bude vyhovovať. Samozrejme hematológ im poradí v prvom rade, čo by bolo pre nich vhodné. Preparáty sú často sprevádzané, žiaľ, zažívacími ťažkosťami, pretože železo je ťažké. Takže mávajú buď obstipáciu, čiže zápchu alebo majú naopak hnačku. Častým prejavom je aj tzv. „ťažký žalúdok“. V takých prípadoch treba meniť preparáty a nájsť taký, ktorý bude pacientovi lepšie vyhovovať.
Ďalšia možnosť, čo ja odporúčam pacientom, aby brali železo po jedle. Väčšinou sa píše v tých letáčikoch, že brať nalačno. No nalačno je železo skutočne veľmi ťažké a moje skúsenosti sú, že keď sa berie aj po jedle, tak sa dobre vstrebáva.

… keď už zlyháva srdce?

Čo v prípadoch, keď nepomáhajú bežné lieky na anémiu?

Samozrejme sú prípady, kedy pacient netoleruje žiadne železo, no a vtedy musíme siahnuť už na vážnejšiu liečbu a to je podávanie železa v injekciách. Dnes sa podáva do žily takmer stopercentne. Voláme ich aj čierne infúzie alebo čierne injekcie. Majú veľmi dobrý efekt. Niekedy príde pacient v takom stave, že už má prejavy zlyhávania srdca. Vtedy treba rýchlo podať transfúzie erytrocytov. Ale v každom prípade nech je to tak alebo onak, musí sa zistiť najprv príčina, aby bolo postarané o toho pacienta na dlho, lebo toto, keď niekto dostane jedno balenie železa – začne sa cítiť dobre a už je spokojný, to nie je adekvátna liečba a prístup ani zo strany pacienta. Väčšinou anémiu riešia takýmto spôsobom ženy. Z mojich skúseností viem, že sa väčšinou jedná o ženy v období menštruácií. Prelieči sa anémia, žena sa začne cítiť dobre, už lekára nepotrebuje. Uspokojí sa, nestará sa viac o anémiu, ale o X mesiacov môže byť zase tam, kde bola. Čiže takáto liečba, najmä kým je žena v  menštruačnom období a je stále ohrozená anémiou, tak jej treba železo pravidelne podávať v malých dávkach. Starostlivosť o takúto ženu musí byť dlhodobá.

Pani docentka, je to veľmi pozitívne, povedala by som, že ma to hladí na duši, keď hovoríte, že treba nielen odstrániť symptómy, ale hľadať príčiny.  

No samozrejme,  to je základ – nájsť vždy najprv príčinu choroby a potom ju liečiť.

Áno, no len žiaľ veľakrát pristupujú ľudia k otázkam zdravia, ako ste spomínali. Dám si niečo – pominie môj problém  bez toho, aby som vlastne zistila, že odkiaľ pochádza ten problém a idem si ďalej. Nemáme čas riešiť vlastné zdravie kým nepríde veľká facka.

Je to veru tak. Žijeme v uponáhlenej dobe a vlastné zdravie nie je vždy prvoradé – hlavne pri prvých symptómoch.  

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor, pani docentka.

Ďakujem za pozvanie.