Mýty o ženskej sexualite

Zloženie výskumnej vzorky

Vekové rozpätie 14 – 48 rokov s priemerným vekom 24,47. Väčšina respondentiek (93,9 %) bola bezdetná, 5 (3,8 %) malo jedno dieťa a tri (2,3 %) mali dve deti.
Takmer tri štvrtiny žien bývali v meste (74 %) a zvyšných 34 (26 %) respondentiek bývalo na dedine.
Interpersonálne charakteristiky, teda vzťahové pomery boli nasledovné: sedemdesiat (56,5 %) probantiek je vo vzťahu, 40 (30,5 %) bolo slobodných, 16 (12,2 %) vydatých a 1 (0,8 %) rozvedená respondentka.
Čo sa týka vierovyznania skúmanej vzorky, najviac, 71 (54,2 %) respondentiek bolo „veriacich, ale nie aktívne (verím, ale nechodím do kostola pravidelne/nechodím, ale verím)“, k aktívnej viere sa prihlásilo 23 (17,6 %) žien zúčastnených na výskume a ateistiek bolo 37 (28,2 %).
Z hľadiska vzdelania tvorí najpočetnejšiu skupinu „vyučená“ v počte 84, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 64,1 %. Najmenej zastúpená je kategória „stredná škola (SŠ – maturita)“ v počte jednej respondentky (0,8 %).

Aké boli otázky a výsledky výskumu?

Odkiaľ ste čerpali informácie o vagíne prvýkrát a odkiaľ v súčasnosti?

Z hľadiska čerpania informácií o vagíne najviac respondentiek 39 (29,8 %) uviedlo ako prvý zdroj ženské magazíny a knihy. Druhým boli kamarátky podľa 26 žien (19,8 %). K najmenej uvádzaným patril lekár v počte 3 ženy (2,3 %). Medzi najčastejšie súčasné zdroje podľa výsledkov patria všeobecné stránky o zdravotnej starostlivosti označené 31 ženami (23,7 %) a špecifické stránky o ženskom zdraví si zvolilo 29 žien (22,1 %). Medzi najmenej časté súčasné zdroje patrili kamarátky.

Respondentiek sme sa pýtali na „Stupeň poznania vlastného genitálu?

Osemdesiatjeden (61,8 %) respondentiek uviedlo, že svoj genitál pozná na 75 %, na 50 % ho pozná 26 žien (19,8 %), osemnásť (13,7 %) pozná svoj genitál na 100 %, štyri ho poznajú na 25 % a ani jedna respondentka neuviedla poznanie svojho genitálu na 0 %.

Poznanie genitálu zo strany ich manželov (partnerov, priateľov)?

Dobre poznalo genitál svojej partnerky 52 mužov (39,7 %). Percentuálna štvrtina, čo predstavuje v kvantitatívnom vyjadrení 33 mužov, poznala genitál partneriek podľa ich vyjadrenia veľmi dobre. Priemerne mu rozumie 28 (21,4 %), trochu 14 partnerov (10,7 %) a vôbec nepoznajú genitál partneriek 4 priatelia (3,1 %).

O hĺbke (dĺžke) vagíny?

Ako sa uvádza v rôznych literatúrach, priemerná dĺžka vagíny je približne 10 cm. Vo všeobecnosti sa odpovede respondentiek z výskumu pohybovali od 5 až po 30 cm. Správnu odpoveď uviedlo 22 (16 %) zo 131 žien zúčastnených na výskume. Zaujímavo pôsobili odpovede 15 a 20 cm, ktoré boli v zastúpení 15 (11,5 %) a 16 (12,2 %) a uzatvárala to odpoveď „neviem“ uvedená 18 respondentkami (13,7 %).

Otázky ohľadom dosahovania orgazmu?

Na základe výsledkov môžeme konštatovať, že 46 respondentiek (35,1 %) je schopných vyvrcholenia, 50 žien (38,2 %) uviedlo, že nie sú schopné dosiahnuť orgazmus a 35 žien (26,7 %) uviedlo, že sú schopné niekedy zažiť pocitové vyvrcholenie.

Druh dosahovaného vyvrcholenia (vaginálny, klitorisový, kombinovaný)?

Takmer polovica žien (60; 45,8 %) dosahuje vonkajší (klitorisový) orgazmus a rovnaký počet sa vyjadril k prežívaniu kombinovaného (klitorisovo-vaginálny) orgazmu. Vnútorné (vaginálne) vyvrcholenie bolo schopné zažiť 8 žien (6,1 %).

Spokojnosť s orgazmom

Tu môžeme konštatovať prostredníctvom protichodných pólov, že 3 ženy (2,3 %) nie sú s orgazmom vôbec spokojné, čo vyjadrili hodnotou 0 % a 49 (37,4 %) je s dosiahnutým vyvrcholením spokojných na 100 %.

Dehumanizácia

Nazeranie žien na vlastný genitál môže byť ovplyvnené tzv. dehumanizáciou. V dehumanizácii ide o to, ak sa napr. o vagíne hovorí ako „o tom“ či inak, vytráca sa z takejto komunikácie alebo pomenovania „človečina“ a vagína sa degraduje na niečo menej hodnotné, čo si nezaslúži takú pozornosť ako iné časti tela (napr. nohy, zuby, vlasy…), alebo sa porovnáva so zvieraťom. Vagína sa v tomto prípade stane niečím menej hodnotným, i keď potrebným, zároveň zatracovaným. Uvedené fakty majú psychologické (hanblivosť, uzavretosť, tabuizovanosť a iné) a somatické (rozpätie od zdravia k chorobe) dôsledky.
Typické pre dehumanizáciu je „Pomenovanie genitálu z detstva“ našich respondentiek.
Príklady pomenovaní z tohto výskumu: šušura, cikuľa, nepamätám si, pišula, šuška, nehovorilo sa o nej, pipina, punci, tam dole, pošva, škatuľa, pinda.

O komunikáciu respondentiek o vlastnom genitáli?

Po súčte možností „skôr nesúhlasím“ a „rozhodne nesúhlasím“ vidíme, že 57 respondentiek (43,4 %) nesúhlasí s výrokom, že je pre nich neprijateľná diskusia o ich vagíne. Ambivalentný postoj k uvedenej otázke vyjadrilo 21 žien (16 %). Rovnako tak väčšia časť 57 respondentiek (43,5 %) necíti negatívne emócie pri debate o svojej vagíne a 36 (27,5 %) je to jedno, resp. nezaujali jednoznačné stanovisko k uvedenej otázke. Viac ako polovica 88 žien (67,2 %) z celkového počtu nesúhlasí s tvrdením, že pri debate o vagíne v spoločnosti pociťuje hanbu. Neutrálny postoj zaujalo 25 respondentiek (19,1 %). Stigmatizovanie a predsudky boli tiež záberom výskumu a po spočítaní rozhodne súhlasím a skôr súhlasím väčšina, 76, respondentiek (58 %) je presvedčených o tom, že v spoločnosti sa nachádza veľa mylných názorov a predsudkov o vagíne a 47 žien (35,9 %) nemá na uvedenú otázku vyhranený názor. Deväťdesiattri (71 %) žien si myslí, že tabu a predsudky prispievajú k nevedomosti o vagíne. Bez názoru k uvedenému je 23 (17,6 %) žien. Viac ako polovica žien (54,2 %) z výskumu je presvedčených, že výskumu o zdraví vagíny sa nedostáva toľko pozornosti, koľko by si zaslúžil. Štyridsaťsedem respondentiek (35,9 %) má ambivalentný postoj k uvedenej otázke.
Pre drvivú väčšinu žien (96,9 %) je dôležité, aby boli o svojej vagíne informované.

Myslíte si, že porozumenie a poznanie vlastnej vagíny môže zvýšiť sexuálne uspokojenie?

Drvivá väčšina respondentiek (95,4 %) je presvedčená o takejto skutočnosti. Päť z nich (3,8 %) nezaujalo žiadne stanovisko k danej otázke.

Ako je to vo svete?

Vo svetovom výskume bolo o názore, že poznanie vlastného genitálu môže zvýšiť sexuálne uspokojenie, presvedčených 87 % žien. V našom výskume to bolo 94,2 %, čo je o 7 % viac. Podľa výsledkov nášho výskumu môžeme konštatovať, že anatomicko-fyziologické vedomosti o dĺžke (hĺbke) vagíny nie sú na dostatočnej úrovni. O tom nás presvedčila skutočnosť, že iba 22 respondentiek, čo predstavuje 16 %, vedelo uviesť správnu odpoveď na danú otázku z dotazníka. Zistená skutočnosť je zarážajúca, pretože o ľudskom tele sa učilo na základných školách v 8. ročníku. Ak by sme si náš výsledok porovnali s výsledkom svetového výskumu, ktorý je 53 %, zistíme, je to trikrát viac. Iste, opäť pripúšťame istý stupeň skreslenia nízkym počtom vzorky, no napriek tomu je to alarmujúci výsledok.
Ipsácia a s ňou spojené riziká (degradácia človeka, ochlpenie rúk, vypadávanie zubov, osýpky a u muža napr. vyčerpanie všetkého objemu semena a iné) dlhodobo traumatizujú spoločnosť. O prospešnosti masturbácie niet v súčasnosti pochýb, aj keď to nebolo v historickej perspektíve vždy tak. Pred 200 rokmi sa za morálne skazené považovali sexuálne praktiky ako orálny sex, či masturbácia. Takáto prax nie je známa respondentkám, keďže dve tretiny z nich masturbujú. Je to veľmi pozitívny znak, pretože masturbácia môže zlepšiť sexuálny život s partnerom. Najviac žien, 55 (42 %), je na 75 % spokojných s dosiahnutým orgazmom. V širších súvislostiach výsledky potvrdzujú, že najvyššiu spokojnosť udávali zosobášené ženy, kým najmenej spokojné boli respondentky tzv. singles. Z hľadiska typov sexuálnych biografií sú najspokojnejšie respondentky „monogamných sexuálnych biografií“ a, naopak, najnižšiu mieru sexuálnej spokojnosti zaznamenala u žien „nesexuálnych biografií“, teda v tých, kde pohlavný styk nebol doposiaľ realizovaný.

Záver

Cieľom príspevku bolo poukázať na mýty vyskytujúce sa v spoločnosti a ich možný vplyv na ženy, resp. ich vlastnú vagínu. Tiež sme sa zamerali na fakty, ako ženy nazerajú na svoj genitál – vagínu, ako jej rozumejú a sú o nej informované. Z výsledkov môžeme konštatovať, aj keď nie generalizovať na celú populáciu slovenských žien, že respondentky sú uspokojivo informované o svojej vagíne, čo tiež chápu tak, že takáto skutočnosť môže prispieť k zvýšeniu ich sexuálneho uspokojenia. Za dôležité považujeme upriamiť pozornosť na iniciálne získavanie informácií o vagíne medzi dievčatami, pretože sa tým môže predísť neskorším (vo vyššom veku) problémom z dezinformácií a následnej terapie (odstraňovanie dôsledkov skreslených informácií).
Na záver, nepodceňujme komunikáciu s pacientmi/kami a nepacientmi/kami, počúvajme a pýtajme sa ich. To, že nič nehovoria, neznamená, že nemajú otázky či problémy. Zaujímajme sa o sexuálny život pacientov/pacientiek v rámci nielen starostí, ale aj radostí. Buďme im ako profesionáli oporou a sprievodcami nielen pri ich utrpení, ale aj radosti.

Zdroj: Gynekol. Prax 2018; 16 (2): 77-81,

PhDr. Michal Chovanec, Ph.D. Katedra kriminalistiky a forenzných vied, Akadémia Policajného zboru v Bratislave