Význam vitamínu D a kalcia v gynekológii

Vplyv vitamínu D na zdravie žien

Vitamín D má veľký význam v každom veku od batoľaťa, cez detstvo, dospievanie, plodný vek až k menopauze, hlavne s ohľadom na kostné zdravie detí a žien. Veľký význam má aj z virologického a epidemiologického hľadiska.
Vitamín nie je správne pomenovanie tejto látky, nakoľko sa jedná o látku steroidnej a hormonálnej povahy.

Je to hormón, ktorý dokáže znížiť infekciu, zmierňuje priebeh choroby a z gynekologického hľadiska má v kombinácii s kalciom mnoho pozitívnych účinkov, o ktorých ani netušíme, že prebiehajú v našom tele pri správnej suplementácii.

Saturácia vitamínu D znižuje výskyt displázie typu CIN (cervikálna intraepiterálna neoplázia) a veľmi efektívne bojuje pri infekcii s HPV. Pacientky s hlbokým deficitom VD majú až 3-násobné riziko infekcie, pacientky s miernym deficitom 2,2-nádobné.

Vplyv vitamínu D na tehotnosť a plod

Pri nedostatku vit. D sa častejšie objavujú bakteriálne vaginózy, panvové infekcie, ale aj predčasný pôrod. Normálne hladiny vitamínu D znižujú riziko karcinómu pŕs a zlepšujú prežitie aj pri vysokej genetickej predispozícii. Znižujú aj riziko výskytu karcinómov po menopauze. Vitamín D dokáže zvýšiť šancu otehotnieť ženám so syndrómom PCOS a s inzulínovou rezistenciou.
Významnú rolu má VD aj pri otázkach plodnosti a existuje spojitosť s menštruačným cyklom a jeho dĺžkou, pričom sa predlžuje folikulárna doba a skracuje luteálna. VD sa vysoko odporúča aj pri opakovaných potratoch. Znižuje popôrodné depresie, ale aj vznik strií počas gravidity, ale napríklad aj po zavedení implantátov do prś.

Samotnú kapitolu pri sledovaní vplyvu vitamínu D si zaslúžia výsledky pri hypertenzných komplikáciách a preeklampsii. Pri nedostatku sa v 1. trimestri zvyšuje riziko preeklampsie 2,5-krát, gestačného diabetu 1,4x, predčasného pôrodu 1,6x a SGA (nízkeho gestačného veku plodu) až 1,5x. Pri podávaní vitamínu D sa dokonca znižuje aj materská morbidita – mortalita. Vedci sa domnievajú, že pomocou suplementácie vitamínu D s kalciom a aspirínom, by dokázali zachrániť až 287 000 životov žien ročne tým, že by sa znížilo riziko vysokého krvného tlaku a preeklampsie.

Podľa WHO by mali tehotné ženy užívať minimálne od 20. týždňa až do konca tehotenstva 1,5 – 2 g vitamínu D denne. Takáto suplementácia nezachraňuje iba životy a neznižuje iba riziká ochorení žien a detí, ale výrazne ovplyvňuje aj financie, ekonomiku a úspory v zdravotníctve. 

Štúdie ukazujú, že nedostatok vie spôsobiť aj schizofréniu plodu v gravidite a zároveň zvyšuje aj riziko ADHD.  V tehotenstve dokáže zlepšiť stav chrupu potomkov o 50%. Ženy s nízkou hladinou vitamínu D majú častejšie deti s obezitou.

Ako častý je výskyt nedostatku vit. D?

Deficit tohto vitamínu u žien je vo všetkých krajinách výrazný a veľmi odlišný. Napríklad v Dánsku štúdie hovoria o deficite u 40% žien, no vo Veľkej Británii až 96%. Na Novom Zélande čísla hovoria o 65% u ženách a až 76% u detí. Dokonca aj v Ázii je deficit na úrovni 80% tehotných žien. Americké štatistiky hovoria o deficite na úrovni 64%, pričom vážny nedostatok vitamínu D má až 33% tehotných žien.