5 Freudových štádií sexuálneho vývoja dievčat

Sexualita od narodenia dieťaťa – Freud a pudy

Od narodenia je dieťa sexuálnou bytosťou. Celkový vývoj je podľa psychológov v priamom prepojení s prístupom a konaním dospelého človeka. Osobnosť sa vyvíja nielen učením a vyzrievaním kognitívnych funkcií. Podľa Freudovej teórie je výrazne ovplyvnená aj postupným vynáraním základných potrieb, ktoré vyplývajú z pudových hnutí, ich uspokojovaním aj ich frustráciami. Jedna skupina pudov sú tie, ktoré riadia zachovanie a uplatnenie vlastnej osoby, druhou skupinou sú sexuálne pudy. Sexuálny vývoj jedinca ovplyvňujú prenatálne aj postnatálne faktory. Z prenatálnych faktorov zohráva významnú úlohu genetická výbava. V praxi sa stretávame s veľkou skupinou porúch sexuálneho vývoja, ktoré sú podmienené geneticky. Ide o dievčatá s poruchami sexuálneho vývoja na genetickom podklade (Disorders of Sexual Development – DSD) a o dievčatá s vývojovými chybami genitálií. Čoraz viac sa rozširujú poznatky aj o prenatálnych epigenetických faktoroch, ktoré môžu ovplyvniť budúci sexuálny vývoj jedinca. Ide o  reguláciu činnosti génov dočasnými „prepínačmi“, takzvanými epiznakmi. Tie sa vytvárajú individuálne, neprenášajú sa z generácie na generáciu, ale v niektorých prípadoch sa môžu preniesť a podmieniť podobnosti v  sexuálnom správaní. Postnatálne sa uplatňuje pohlavne špecifická organizácia centrálneho nervového systému, ktorá riadi ďalší vývoj sexuálneho cítenia a správania jedinca. Spolu s ňou vývoj určuje dimorfnosť sekundárnych pohlavných znakov a  samotných genitálií.
Od detstva do dospelosti prechádza dievča podľa klasickej Freudovej teórie piatimi štádiami sexuálneho vývoja. V každom z nich možno zaznamenať odraz príslušného štádia v špecifických gynekologických problémoch a ochoreniach.

5 štádií sexuálneho vývoja podľa Freuda

Orálne štádium vývoja

Ide o prvé štádium, ktoré sa datuje od narodenia zhruba do 18 mesiacov až dvoch rokov života. Štádium sa končí odstavením dieťaťa od dojčenia. Dieťa je počas orálnej fázy plne závislé od matky. V skorej orálnej fáze ide o prvý rok života, keď je sústredené len samo na seba, v neskorej fáze odkláňa pozornosť od seba k iným. Vykonáva aktivity spojené s ústami – potreba prijímania potravy, cicanie, hryzenie objektov. Prostriedkom k poznávaniu sú ústa. Väčšina vnemov prebieha vďaka cicaniu a kontaktu „koža na kožu“ s biologickou matkou alebo osobou, ktorá je s ním v neustálom dennom kontakte. Už od tohto veku možno pozorovať, že dieťa manipuluje s genitáliami. Poznávanie vlastného tela mu navodzuje príjemné pocity. Veľkú pozornosť treba venovať edukácii rodičov.

Análne štádium vývoja

Nastupuje okolo druhého roku, v literatúre býva datované od 18. mesiaca do 3. roku života. Viaže sa k slastiam a konfliktom, ktoré súvisia s vyprázdňovacími procesmi a chodením na nočník. Dieťa jedáva tuhú stravu a pociťuje slasť pri defekácii, má tendenciu hrať sa s exkrementmi. Objavuje svoje pohlavie, pripisuje mu určitú dôležitosť paralelne s vývojom vlastnej identity. Bojuje s autoritou, snaží sa získať autonómiu. Objavuje sa sebaobdiv definovaný ako primárny narcizmus, ktorý sa považuje za základ sebazáchovy a má sa aktivovať vždy, keď je jedinec v ohrození. Zároveň sa dieťa musí vyrovnať s nesúhlasom, usmerneniami, so zákazmi. Všetky tieto procesy veľmi úzko súvisia. Je to obdobie, keď sa veľký význam pripisuje emocionálnemu postoju rodiča, ktorý môže významne ovplyvniť pocit istoty a bezpečia dieťaťa alebo, naopak, zneistiť ho a položiť základy komplexov a psychických problémov.

Falické štádium vývoja, Oidipov a Elektrin komplex

Datované je do 3. až 6. roku vývoja dieťaťa. V tomto štádiu sa genitálie stávajú zdrojom slasti. Príjemné pocity sa začínajú od močenia pokračujú manipuláciou s genitálom. V tomto štádiu význam vzťahu matka – dieťa ustupuje dôležitosti vzťahu dieťaťa s otcom. Otec funguje ako vzor na vyrovnanie so sebapresadzovaním, matka je baštou istoty a bezpečia pre dieťa. Vytvára si vzťah k obom rodičom už nie v duálnom usporiadaní, ale s obomi a vytvára si priestor na lásku k obom rovnako. Ak sa dieťa identifikuje s rodičom rovnakého pohlavia, môže dôjsť k patologickej viazanosti na rodiča opačného pohlavia. U chlapcov je tento jav známy ako Oidipov komplex – patologická väzba na matku, u dievčat Elektrin komplex – patologická väzba na otca. Elektrin kompex máva nižšiu intenzitu ako Oidipov. Dieťa začína vnímať rozdiel pohlaví. Pozoruje a uvedomuje si detaily rozdielov medzi mužom a ženou. Skúma pohlavie rovesníkov. Formou hry sa zaujíma o pohlavie iných detí a tak sa uisťuje v rozdielnosti. Častým prejavom sú sexuálne podfarbené hry. Dochádza aj k záujmu o vnímanie vlastného tela.

Masturbácia – súčasť sexuálnej edukácie

Dievča sa venuje svojmu telu dotykmi, pokračuje masturbáciou s cieľom navodiť si príjemné pocity a prežiť uspokojenie. Je obvyklé, že si tento jav všimnú nielen rodičia, ale aj okolie. Masturbácia môže byť pre rodičov spoločensky neprijateľná. Dôležitá je opäť edukácia, trpezlivosť a  citlivý prístup. Akákoľvek tabuizácia, násilné obmedzovanie tejto aktivity, zákazy a tresty majú výrazne negatívny vplyv na ďalší rozvoj sexuality dievčaťa. Negatívny vplyv trestov sa môže podpísať aj pod zdravý postoj k vlastnému telu. Bežným postojom rodičov sú obavy „či je dieťa normálne“, úzkostná reakcia. Ak ich dievča vníma, môže to viesť k sebazavrhovaniu, neúmernej pokore, prehnanej sexuálnej zdržanlivosti. Naopak, pri nevšímavosti a žiadnej reakcii rodičov môže dôjsť k prehnanej márnomyseľnosti i odvahe, pohlavnej promiskuite. Cestou riešenia je komunikácia, rozprávať s dieťaťom, vysvetliť, že tieto veci treba robiť v intimite. Dôležité je stav neignorovať, ale cielene odvrátiť pozornosť, nájsť zamestnanie inými činnosťami, v prípade potreby vyhľadať pomoc psychológa.

Latentné štádium

Štádium latencie nastupuje medzi 6. a 12. rokom života. Vo vývine libida súvisí s obdobím od začiatku školskej dochádzky do puberty. Je to príprava na pubertu. Hormonálna aktivita je deprivovaná. Sexuálne pudy sú potlačené, eventuálne latentne prítomné. Ide o individuálny proces utvárania vzťahov a hľadanie vlastného spôsobu prežívania emócií, náklonnosti. Toto obdobie sa vyznačuje rozvojom kognitívnych schopností, dieťa sa vyrovnáva s nedostatkami, ktoré zisťuje u  rodičov. Vytvárajú sa priateľstvá medzi deťmi rovnakého pohlavia, v literatúre bývajú charakterizované ako izosexuálne spojenia. Deti sa v tomto období vyhýbajú heterosexuálnym kontaktom. Dieťa sa viac orientuje v poznávaní vzťahov mimo rodinného prostredia, získava tzv. sociálne zručnosti. Hľadá korene svojho pôvodu, má snahu zmenšiť význam svojich rodičov. Nástup puberty je spojený s nástupom vývoja sekundárnych pohlavných znakov. Dievčatá prichádzajú na gynekologické vyšetrenie na posúdenie správnosti ich vývoja. Pozornosť treba venovať predčasnému alebo oneskorenému vývoju a riešiť situáciu v  spolupráci s  endokrinológom. Môžeme sa stretnúť aj s predčasným vývojom niektorého zo sekundárnych pohlavných znakov izolovane, čo nemusí nutne súvisieť s  rozvojom predčasnej puberty.

Genitálne štádium

Datované je od 12. roku života. S  nástupom puberty a  so zmenou hormonálnej situácie sa dievča dostáva do posledného štádia sexuálneho vývoja. Je charakterizované znovuobjavením sexuálnej túžby. Od puberty až do tohto obdobia dochádza k integrácii sexuálnej identity a preferencií. Genitálne štádium je obdobím, keď sa definitívne formuje sexuálna orientácia. To, čo zaznamenávame v genitálnom štádiu vývoja, sú stupňujúce sa sexuálne potreby. Dôležité je však uvedomiť si, že sexualita nerovná sa pohlavný styk. Ide o celú škálu prejavov od túžob, pocitov, sociálnych kontaktov až po fyzické.

Záver

Sexuálny vývoj od narodenia po dospelosť je zložitý komplex fyziologických, psychologických a sociálnych mechanizmov, ktoré ho determinujú. Dotýka sa kvality života aj reprodukčnej schopnosti dievčat – žien. Malo by byť preto snahou venovať sexualite väčšiu pozornosť aj v gynekologickej praxi, aj vo vzdelávaní lekárov a v sexuálnej výchove na školách.

Zdroj: Gynekol.prax 2018; 16(2), 64-66, Zuzana Nižňanská